Goethe-Zertifikat B1 · Lesen · Teil 4
Čitatelia píšu k jednému návrhu, jeden z nich je príklad. Pri každom z ďalších siedmich rozhodni: je za – Ja, alebo Nein?
Úloha sa začína vetou, ktorá pomenúva tému: časopis napísal o nejakom návrhu — o zákaze, povinnosti, novinke — a čitateľky a čitatelia ho okomentovali. Čítaš osem krátkych komentárov s rozsahom približne 40–70 slov, podpísaných menom, vekom a mestom z Nemecka, Rakúska alebo Švajčiarska; jeden z nich je príklad. Pri ostatných siedmich odpovedáš stále na rovnakú otázku: „Ist die Person für …?“ — Ja, alebo Nein. Odporúča sa na to 15 minút, o niečo viac než dve na komentár.
Znie to jednoducho, lebo sú len dve odpovede. Ťažké to je preto, že málokto začína slovami „Ich bin dafür“ alebo „Ich bin dagegen“. Ľudia rozprávajú, niečo pripúšťajú, kladú otázky — a ty hľadáš postoj, nie tému. Predstav si hlasovanie: Kam by táto osoba urobila krížik? Tvoj vlastný názor sa nepočíta; rozhoduješ, čo osoba myslí, nie či má pravdu.
Úvodnú vetu čítaj pozorne. Pomenúva návrh a otázka mieri presne na tento návrh. Niektoré komentáre odbočujú k príbuzným problémom, ale rozhoduje sa vždy o tom, či je osoba za, alebo proti tomu, čo stojí v úvodnej vete.
Otázka znie: „Ist die Person für Tempo 30 auf allen Straßen der Stadt?“ Prvý komentár sa začína takto: „Für Autofahrer klingt das zwar lästig, und ich fahre selbst jeden Tag zur Arbeit. Aber vor der Schule meiner Tochter ist es seit der Tempo-30-Zone ruhiger geworden.“ To je Ja. Ústupok stojí pred „Aber“, názor po ňom — a ten znie: Niečo to prináša. Ide to aj opačne: „Sicherheit vor Schulen ist sicher wichtig. Aber in der ganzen Stadt Tempo 30 einzuführen, ist übertrieben.“ Tu stojí po „Aber“ Nein.
Druhý sa začína takto: „Und wer soll das alles kontrollieren? Die Polizei hat doch jetzt schon zu wenig Leute.“ To je Nein. Otázka nechce odpoveď, je to argument proti návrhu v podobe otázky. Pri takýchto vetách sa pýtaj, čo tým osoba chce povedať, nie čo chce vedieť.
Ďalšie tri vzorce. „Tempo 30 nur in der Innenstadt bringt wenig“ znie ako kritika, ale je to Ja: osoba chce viac, nie menej. „Besser wären mehr Blitzer“ je Nein, aj keď osoba berie problém vážne: navrhuje niečo iné. A niektoré komentáre sa začínajú argumentom druhej strany — „Natürlich heißt es, Tempo 30 mache alles langsamer …“ — a potom mu odporujú.
Pri ústupku stojí postoj po „aber“ alebo „doch“, pri rozprávaní v poslednej vete („Deshalb …“, „Darum …“). Preto čítaj každý komentár celý, skôr než sa rozhodneš. Ku každému si napíš len jedno slovo — „dafür“, alebo „dagegen“ — a miesto, ktoré o tom rozhoduje; tak neskôr spoznáš, ktorá pasca ťa chytila. Ak ti odpoveď vychádza nápadne často rovnako, napríklad šesťkrát Ja pri siedmich komentároch, prejdi si znova tie, pri ktorých rozhodnutie prišlo rýchlo.
Kto hovorí, že návrh nejde dosť ďaleko, je za: chce toho viac, nie menej. Rozhoduje, čo nasleduje. Ak osoba navyše žiada niečo ďalšie — viac kontroly, viac pravidiel —, zostáva to Ja. Ak namiesto toho navrhne niečo úplne iné, je to Nein.
Začína sa slovami ako „zwar“, „natürlich“, „sicher“ alebo „ich verstehe, dass …“ a strieda ho „aber“, „doch“ alebo „trotzdem“. Čo stojí pred „aber“, je strana, ktorú chce osoba pochopiť. Čo stojí po ňom, je jej názor.
Aj rozprávanie má svoj postoj. Kto napíše, že jeho dieťa pred školou takmer zrazilo auto, hovorí tým, za čo je — aj bez slova „dafür“. Všímaj si vety s „deshalb“, „darum“ alebo „seitdem“: ukazujú, čo osoba zo svojho príbehu vyvodzuje.
